Emmka: Dievčatko, ktoré sa nikdy nevzdá

Niektoré príbehy sa nedajú čítať bez emócií. A niektoré nám pripomenú, že aj tam, kde medicína hovorí o malých šanciach, dokáže láska, odhodlanie a neuveriteľná vôľa bojovať veľké veci. Jedným z takých príbehov je aj príbeh trojročnej Emmky.

Keď sa všetko začalo bojom o život

Emmka sa narodila predčasne, už v 25. týždni tehotenstva. Vážila len 480 gramov a merala 28 centimetrov. Jej príchod na svet bol dramatický. Po akútnom prevoze do nemocnice v Martine začal boj o každý jeden deň. Lekári pripravovali rodinu na najhoršie. Emmka bola extrémne maličká, nedokázala sama dýchať a jej zdravotný stav bol kritický. Po pôrode ju museli oživovať. Podarilo sa. No najťažšie chvíle mali ešte len prísť. Len pár dní po narodení utrpela masívne krvácanie do mozgu. Situácia bola natoľko vážna, že sa ocitla na hranici života a smrti. Lekári nevedeli povedať, či prežije nasledujúce hodiny.

„V ten deň sme ju dali pokrstiť. Ak by sa stalo to najhoršie, chcela som, aby odišla do nebíčka ako anjelik,“ spomína jej mama.

Ani neurochirurg si spočiatku netrúfal vykonať potrebný zákrok. Obával sa, že ho Emmka neprežije. Napokon sa však operácia uskutočnila.

Každý deň bol malým víťazstvom

Nasledujúce mesiace boli plné neistoty, strachu, ale aj obrovskej nádeje. Emmkina mama dochádzala každý deň z Prievidze do Martina. Dlho sa svojej dcérky nemohla ani dotknúť. Len sa pozerala na maličké telíčko obklopené prístrojmi a dúfala. A potom prišiel okamih, na ktorý nikdy nezabudne. Keď sa stav stabilizoval a zabrali antibiotiká, mohla si ju prvýkrát vziať do náručia a neskôr ju držať na svojej hrudi.

„Bol to neuveriteľný pocit.“

Päť mesiacov v nemocnici

Počas prvých mesiacov života si Emmka prešla tým, čo by dospelý človek len ťažko zvládal. Podstúpila viacero transfúzií krvi, dostávala silné antibiotiká a dlhý čas bola odkázaná na umelú pľúcnu ventiláciu. Neskôr nasledovala kyslíková maska a kyslíkové okuliare. Domov sa dostala až po piatich mesiacoch. Ani vtedy však boj neskončil. Naďalej potrebovala kyslík a ďalší rok a pol ju mama počas nocí neustále kontrolovala. 

„Bolo to náročné obdobie, ale vedela som, že sa nevzdáme.“

Z handrovej bábiky bojovníčka

Keď mala Emmka rok a pol, začala intenzívne rehabilitovať v Centre podpory zdravia AMAL v Koši pri Prievidzi. V tom čase nedržala hlavičku a len ležala. Lekári síce poznali jej diagnózy, no nikto nevedel predpovedať, kam až sa dokáže dostať. A práve tam začal ďalší zázrak. Dva roky pravidelného cvičenia, rehabilitácií, nekonečnej trpezlivosti a každodennej práce priniesli výsledky, ktoré mnohí považovali za nepredstaviteľné. Dnes Emmka sedí. Chodí s chodítkom. Napreduje v jemnej motorike. Rozvíja sa mentálne. Miluje život. A každý deň ukazuje, že diagnóza nemusí určovať hranice toho, čo človek dokáže.

Veľká bojovníčka s ešte väčšími snami

Emmka je dievčatko, ktoré opakovane prekonáva očakávania lekárov aj odborníkov. Keď ju dnes človek vidí usmievať sa, hrať sa a s odhodlaním skúšať ďalšie kroky, len ťažko si predstaví, čím všetkým si musela prejsť. Emmkina maminka má len jeden veľký sen. Postaviť ju  na vlastné nohy. Aby sa  raz  sama mohla rozbehnúť za svojimi kamarátmi. Čaká ju ešte veľa cvičenia, rehabilitácií a náročnej práce. No ak nás jej životný príbeh niečo naučil, tak to, že slovo „nemožné“ v Emmkinom svete neplatí.

Pretože Emmka je bojovníčka. A bojovníci sa nevzdávajú. ❤️

Aj vďaka podpore darcov môže Emmka pokračovať v rehabilitáciách a terapiách, ktoré jej pomáhajú napredovať. Ďakujeme, že spolu s nami meníte príbehy detí na príbehy nádeje.